Poruchy prehĺtania (orofaryngeálna dysfágia) u dospelých
- Fyziologické prehĺtanie je životne dôležitým aktom na zaistenie dostatočnej výživy a zavodnenia organizmu
- „funkcia, pri ktorej sa primeranou rýchlosťou čistí ústna dutina, hltan a pažerák od jedla, tekutín a slín“ (WHO, 2019)
- Pri akejkoľvek odchýľke od normálneho stavu je prvoradým cieľom obnoviť normálne prehĺtanie.
- Ak fyziologické prehĺtanie nie je možné pristupujeme k náhradným formám alimentácie, ku kompenzačným a reštitučným postupom
- Úspešná rehabilitácia narušeného prehĺtania má rozhodujúci význam pre zlepšenie kvality života pacienta
- Prehĺtací akt má 3 fázy a narušenie môže nastať na ktorejkoľvek úrovni.
- Orálna fáza je ovládateľná vôľou, má 2 časti: prípravná, transportná fáza
- 2) Faryngeálna fáza- reflexná
- 3) Ezofageálna fáza
(Zdroj. Obr.: web)
- Najviac ohrození poruchami prehĺtania sú tri skupiny pacientov- pacienti s neurologickými alebo neurodegeneratívnymi ochoreniami, pacienti po operáciách nádorov hlavy a krku,
- Symptómy dysfágie u dospelých v dôsledku poruchy orálnej alebo faryngeálnej fázy prehĺtania sú (Bartolome, 2006 In : In. ŠDTP, Poruchy prehĺtania- Dysfágia, 2020)
- Leaking: prienik sústa rôznej konzistencie z nosa
- Drooling: vypadávanie sústa rôznej konzistencie z úst, poškodenie senzitivity v ústnej dutine
- Zvyšky potravy v ústach po prehltnutí
- Pocit cudzieho telesa v „hrdle“
- Vlhký alebo bublinkový hlas počas alebo po prehltnutí
- Kašeľ počas alebo hneď po prehltnutí
- Problémy s koordináciou dýchania a prehĺtania
- Opakovaná aspiračná pneumónia / respiračná infekcia a / alebo horúčka
- Mimoriadne úsilie alebo čas potrebný na žuvanie alebo prehĺtanie
- Zmeny stravovacích návykov, vyhýbanie sa určitým potravinám / nápojom
- Úbytok hmotnosti alebo dehydratácia z nedostatku stravovania
Klinickologopedická liečba dysfágie u dospelých:
U dospelých pacientov s dysfágiou používame priamu a nepriamu formu liečby (Tedla,2018) .
Priama liečba je tréning prehĺtania s potravou a je zameraná na bezpečnejší príjem potravy ústami. Patria sem posturálne techniky (zmeny polohy tela a /alebo hlavy pri samotnom prehltnutí na uľahčenie posunu sústa, zmenu smeru pohybu sústa a modifikáciu rozmeru hrtana), kompenzačné manévre (chránia dýchacie cesty od aspirácie), úprava konzistencie stravy (zahusťovanie tekutín, homogénna kašovitá , homogénna hrčkovitá strava).
Nepriama liečba:
Je tréning prehĺtania bez potravy, naprázdno. Je zameraná na zlepšenie sily a koordinácie svalov zúčastňujúcich sa na orálnej a faryngeálnej fázy prehĺtania. Táto forma liečby sa používa u pacientov, u ktorých nie je možné vyvolať hltanovú fázu prehĺtania alebo ktorí sú vyživovaní cez NGS alebo PEG kvôli výraznej aspirácii všetkých konzistencií potravy. Patrí sem napr. termo-taktilná stimulácia, Masako manéver atď .
Ak hovoríme o včasnosti a efektivite terapie dysfágie, tak platí: „Čím skôr, tým lepšia prognóza“. (Vedrödyová, 2016, Bunová,2018, In. ŠDTP, Poruchy prehĺtania- Dysfágia, 2020)
preto pacienti s dysfágiou sú v našej ambulancii uprednostnení pri stanovení termínu 1. vyšetrenia.
Zdroje:
TEDLA, M. a kol.2018: Poruchy polykání. Tobiáš, 2018, ISBN: 978-80-7311-188-5
BUNOVÁ, PIOVÁRIOVÁ: Štandardné diagnostické a terapeutické postupy MZ SR- Dysfágia- Poruchy prehĺtania, 2020.
Zdroj obrázkov: web
Previous Post